Dúbravka. Pekná, tichá lokalita neďaleko diaľnice. Väčšinou zvyknem mať dobrý orientačný zmysel, ale vtedy to nevyšlo. Chvíľu som blúdil, kým som našiel tú správnu adresu. Byt bol celý, žiadne väčšie škody vidieť nebolo a keďže som na druhý deň nemal kde spať, vec bola jasná.
Pamätáš Števi na našu priechodnú izbu s telkou? A na prvé dni na nafukovacom matraci namiesto postele? To už bolo dávno. Bolo nás päť. Derie sa mi tu na jazyk začiatok pesničky od Filipa, Satinského a Lasicu „Bolo nás jedenásť", ale to by bolo asi moc na trojizbák. Päť bohato postačovalo. A pamätáš si na ten olej z hranoliek na chodníku pod balkónom? Hádam aj rok tam vydržal. No a potom sťahovanie do Petržalky. Pekný byt sme vyfasovali. A všetci sa postupne vymenili. Robo odišiel do vlastného, potom aj Maruš s Bubom (inak, stále som s tebou nebol pozrieť ich dvoch malých rockerov). Len my sme držali spolu. Ako taký starý manželia. Minule, keď som ťa videl, ako mi vešiaš ponožky na sušiak, tak mi to fakt tak prišlo. A spolubývajúci z ostatných izieb prichádzali a odchádzali. A teraz aj ty?
Nuž, tak to v živote býva. Ťažko teraz hľadať náhradu. Za teba? Neviem, neviem...
Tak dobre sa nám spolu bývalo. Teda hlavne mne, neviem ako tebe. Ale nesťažoval si sa. Možno občas. Aby sa nepovedalo. A ja by som veru zúril na tvojom mieste. Celú skriňu som si postupne ukradol pre seba. Aj stôl. Keď tak teraz nad tým rozmýšľam, ja som ťa vlastne vytlačil do kúta. To preto odchádzaš?
Ale nie, len žartujem, viem, že za prácou. Rešpektoval si ma aj s mojou malou schizofréniou a sklonom k autizmu. A to sa cení! Toľko sme toho zažili. Koľkokrát sme sa vzájomne podopierali, keď sme išli z piva? No dobre, podopieral si ty mňa. Ale ja som sa tiež snažil. Keď som sám prišiel nacenganý, tak som sa potichu plazil, aby som ťa nezobudil. Alebo som si najprv pospal vo vani, aby sa nepovedalo. Určite si spomínaš aj na tých dvoch zvláštnych, našich „obľúbených" kolegov z vedľajšej izby. Veru, s tým zatajovaným zajacom to bola prča. Kto by to bol povedal, že zajac môže prehrýzť kábel od internetu... Počúvaj Štefan, máme my vôbec spoločnú fotku? Budeme musieť spraviť do zásoby. Ktovie kedy sa dostanem na východ.
Tak a teraz čo?! Fakt mám dať inzerát na bazoš? Ja to skúsim inak. Touto cestou sa hľadá nový spolubývajúci! Do spoločnej izby s miernym autistom. Energie a moje ďalšie dve osobnosti v cene! Elektronické bicie sú veľké plus, miesto by sa našlo.
Záujemcovia hláste sa...
PS: Števiho oprava. Bolo to päť rokov.
